PREDPREDAJ VSTUPENIEK KLIKNiTE TU 

KOSMOPOL je divadelný projekt inšpirovaný formou imerzného divadla. Vznikol ako súčasť Mesta kultúry 2019 v Banskej Štiavnici.
Divák sa ocitá v meštianskom dome obklopený rodinnými a dejinnými udalosťami 20. storočia. Dom sa stáva kulisami týchto dejov.
Príbehy sú priamo inšpirované životom meštianskych rodín v Banskej Štiavnici. Divák sa slobodne pohybuje v predstavení. Na začiatku hry sa doslova stráca uprostred paralelných dejov, vďaka čomu si môže poskladať vlastnú mozaiku príbehu.
Réžiu tohto komplikovaného divadelného tvaru na seba prebrali dve režisérky Klára Jakubová a Mila Dromovich, ktoré pracovali súčasne na paralelne sa odhrávajúcich scénach.

Projekt z verejných zdrojov finačne podporil a hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.
Divadelné predstavenie organizuje OZ Vlnoplocha.
Premiera 21.9.2019 Banská Štiavnica

Reprízy júl: 20,21,23,24,25,26,28,29,30,31 od 19:00

Koncept: Tvorivá skupina Jakubová, Dromovich, Hajdučíková
Réžia, scenár a dramaturgia: Klára Jakubová, Mila Dromovich
Etnografický a historický výskum: Veronika Hajdučíková, Klára Jakubová
Hudobná spolupráca: Veronika Hajdučíková
Hudba: Ján Kružliak a Nina Rosa
Scénografia: Ivana Macková, Henrich Žucha, Klára Jakubová, Zuzana Gabrišová
Kostýmy: Dana Heroldová
Masky: Iveta Petrikovičová a Beata Lazarová
Asistentka: Eva Mores
Produkcia: Veronika Šebová
Lokácia Eleuzína: Marek Pavlík
Producent: OZ Vlnoplocha

Hrajú: Monika Haasová, Peter Kadlečík, Štefan Martinovič, Andrej Šoltés, Nina Rosa, Jano Kružliak, Ludmila Klimková, Gertrud Mária Korpič, Igor Kuhn, Martin Grman, Henrich Žucha, Eva Mores, Markéta Dulavová, Michal Helbich, Nika Borguľová
Zvukové nahrávky: Branislav Bajus, Petr Herold, Mila Dromovich
​
Kontakt: divadlokosmopol@gmail.com

V rámci aktivít spojených s titulom Mesto kultúry 2019 (Almázia) vzniklo v Banskej Štiavnici ojedinelé imerzné divadelné predstavenie Kosmopol. Vtiahne divákov do špirály času a nechá ich spolu s jednou meštianskou rodinou prežiť udalosti 20. storočia tak, ako sa mohli odohrať v Banskej Štiavnici. V meste, ktoré malo kedysi vďaka prítomnosti rôznych národností, kultúr a vzdelanosti kozmopolitný charakter, no dnes už sú tieto časy len vyblednutou spomienkou.
Premiéru mal 21.9. 2019
Príbeh sleduje rodinu zubára, jeho českej manželky, ich detí, rodičov, susedov, priateľov aj nepriateľov. Začína sa v roku 1923, kedy Banskú Štiavnicu navštívil T.G. Masaryk.
Scénáristka a režisérka Mila Dromovich odkrýva, ako sa taký príbeh tvorí: ,,Písať polydrámu, navyše s ambíciou zaznamenať malú históriu mesta na pozadí veľkých dejín je obrovská výzva. Rozhodli sme sa vytvoriť fiktívne postavy, ktoré mohli v Štiavnici prežiť podobné osudy, v rámci miernej mystifikácie ich však dávame do kontaktu aj s reálnymi osobnosťami mesta, ktoré tak do deja tiež nepriamo zasahujú. Po technickej stránke je tvorba takéhoto scenára náročná aj preto, že namiesto jednej scény, treba napísať šesť, ktoré fungujú paralelne a postavy sa často prelievajú z jednej do druhej. Aj preto sme scenár písali takmer rok.
Scenár vznikal na základe historického výskumu a rozhovorov s pamätníkmi, ktoré viedla etnologička Veronika Hajdučíková: ,,Na začiatku sme prišli s námetom zmapovať veľké dejinné udalosti 20.storočia na pozadí príbehu meštianskej štiavnickej rodiny. Nemala som potuchy o tom, že kúsok od môjho domu žije človek, ktorému sa životom mihlo niekoľko osobností, o ktorých som sa učila ešte v škole. Po každom ďalšom rozhovore s pôvodnými štiavničanmi sa nám vynáral stále plastickejší obraz Štiavnice 20.storočia. Významnými zdrojmi informácií a podnetov boli pre nás aj spomienkové literárne diela Moja Štiavnica (A. Hykisch), Štiavničan (E.Hauser), História Židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici od Beaty Nemcovej, dobová tlač, dokumenty, fotografie a iné audiovizuálne materiály. To, čo sme nenašli v mestských archívoch , kde sme žiaľ zaznamenali veľké diery, sme si doplnili spomienkovými rozprávaniami formou tzv "oral history výskumu".
Imerzné divadlo vníma režisérka Klára Jakubová skôr ako tvorivý prístup než definitívnu formu: ,,Těšíme sa, že môžeme ponúknuť na Slovensku niečo nové. Inšpirovali sme sa tvorbou pražského imerzívneho divadla Pomezí. Ich inscenácie a skúsenosti nám pomohli sa rozhodnúť, akým smerom sa vydáme. Princíp imerzívneho poňatia spočíva v tom, že sa divák ponorí do iluzórneho sveta, nesedí na jednom mieste, nesleduje pasívne dej a v niektorých momentoch sa sám stáva súčasťou scény. Môže sa pohybovať po priestore a skladať si vlastnú mozaiku príbehu na základe toho, s kým a kadiaľ svoju cestu ten večer prejde. Tvorba takého divadla, kde prebieha niekoľko paralelných dejov, si vyžaduje odlišný spôsob premýšľania a veľkú mieru logistiky. Musíme pracovať s pôdorysmi priestorov a zložitými presunmi postáv. Herci nehrajú javiskovo, ale hľadajú si istú mieru intimity podobnej filmovému herectvu. A na to všetko máme minumum skúšobného času, pretože väčšina profesionálnych hercov nežije v Banskej Štiavnici. Tešíme sa však aj na nedokonalosti a nečakané momenty, ktoré nás behom repríz určite postretnú. Podarilo sa nám poskladať skvelý herecký tím, naše postavy oživia Monika Haasová, Peter Kadlečík, Števo Martinovič, Ľudmila Klimková, Andrej Šoltés, Gertrud Mária Korpič, Igor Kuhn, Martin Grman, Henrich Žucha, Markéta Dulavová, Eva Mores a dvaja skvelí hudobníci a improvizátori Nina Rosa a Jano Kružliak, ktorí tiež netradične na seba prevezmú aj herecké role.
Réžiu tohto komplikovaného divadelného tvaru na seba prebrali hneď dve režisérky Klára Jakubová a Mila Dromovich, ktoré pracovali súčasne na paralelne sa odohrávajúcich scénach.
Predstavenie sa odohrálo v celom dome meštianskeho typu, ktorý sa premenil na kulisy Kosmopolu. Na divákov, ktorí priestor poznajú ako Eleuzínu - miesto spoločného kullturného vyžitia, tak čaklo veľké prekvapenie.
Na scénografii pracovalo niekoľko umelcov súčasne.
Scénografka Ivana Macková sa vo svojej časti scénografickej práce zamerala na drobnosti a detaily, ktoré nám umožnia nahliadnuť hlbšie do vnútorného sveta postáv. Realitu pretkáva úlomkami imaginatívnych výjavov, vďaka čomu môže divák oscilovať na hrane skutočnosti a fikcie. V scénografickom riešení nie je naším zámerom vytvoriť historicky presný priestor, ide skôr o zachytenie atmosféry a ducha doby .
Henrich Žucha: ,, Dobová scénografia si vyžaduje aj reštaurátorskú prácu. Niektoré kusy, ktoré sa nám podarilo získať bolo treba zrenovovať a v jednom prípade dokonca zložit do poslednej skrutky rozobrané dobové zubárske kreslo.”
Plánujeme reprízovanie aj v roku 2020 (Maj, Jul), ak sa nám podarí získať aj externých sponzorov. :)

Projekt z verejných zdrojov finačne podporil a hlavným partnerem projektu je Fond na podporu umenia.